Stupeň vlhkosti, ktorý ešte vyhovuje drevokaznému hmyzu je trocha nižší ako vlhkosť dreva vhodná pre huby. Minimálna vlhkosť dreva, ktorá drevokaznému hmyzu ešte poskytuje prijateľné životné podmienky je asi na medzi stave vlhkostnej rovnováhy dreva, aký bežne dosahuje drevo zabudované v zastrešenom prostredí bez klimatizačných zariadení, teda nevykurovaných. Je to vlhkosť približne 15 % hmot. sušiny dreva, čo zodpovedá 75 % relatívnej vlhkosti vzduchu pri teplote vyše 20 °C. Takéto podmienky sú v našej klimatickej zóne bežné, a teda i výskyt drevokazného hmyzu treba predpokladať. Z toho vyplýva, že ani dodržiavaním všetkých podmienok na zamedzenie vzniku hniloby nemožno všade vylúčiť riziko napadnutia dreva drevokazným hmyzom. S týmto rizikom treba osobitne počítať v prízemných objektoch, v prostredí s hojnou vegetáciou, v blízkosti vodných plôch a v zalesnených oblastiach. Na týchto lokalitách treba rátať s vyššou úrovňou relatívnej vlhkosti vzduchu, a teda aj s lepšími podmienkami pre hmyz. Priaznivé pre hmyz sú aj priestory nedostatočne vetrané, málo osvetlené a málo frekventované. Drevokazný hmyz sa spravidla nevyskytuje v objektoch s ústredným kúrením, v priestoroch, kde je len málo dreva ako aj v slnečných a dobre vetraných priestoroch.

Opatrenia na zamedzenie výskytu drevokazného hmyzu a na zamedzenie prípadného znehodnotenia dreva hmyzom obmedzujú sa len na dve možnosti : je to použitie drevín odolných hmyzu, väčšinou iba jadrá týchto drevín a chemické ošetrenie dreva.

Osvedčenou drevinou odolnou proti drevokaznému hmyzu je jadro smrekovca. Staré krovy mnohých pamiatkovo chránených objektov sú zhotovené práve z tejto dreviny. Nezriedkavo sa používal na konštrukčné účely aj dub, výnimočne tis. Známa je napríklad niekoľko storočí stará vnútorná drevená konštrukcia objektu ,,Černá věž“ v Českých Budějoviciach, ktorá je bez ošetrenia i dnes v plne vyhovujúcom stave.

V bežnej praxi vo väčšine prípadov na konštrukčné účely je k dispozícií u nás najbežnejšia drevina – smrek, ktorá sa nevyznačuje prirodzenou odolnosťou proti hmyzu. Ochrana tejto dreviny proti napadnutiu a znehodnoteniu drevokazným hmyzom sa uskutočňuje napúšťaním chemickými insekticídnymi ochrannými prostriedkami. Vzhľadom na to, že na preventívnu ochranu proti hmyzu postačia jednoduché spôsoby a povrchová ochrana, možno sa na tento spôsob úplne spoľahnúť.

1. 2. 3 Opatrenia na ochranu proti poveternostným vplyvom

Konštrukčné opatrenie na ochranu dreva proti vplyvu atmosferických činiteľov je predovšetkým dôkladné zastrešenie, ktoré zabraňuje priamemu pôsobeniu dažďovej vody a zmierňuje pôsobenie slnka. Uchrániť drevo pred slnkom, prípadne pred slnečným svetlom prakticky nemožno. So zmenou farby dreva najmä v exteriéri, treba vždy rátať, a to aj v prípade povrchovej úpravy dreva transparentnými povlakmi. Povlaky oxidačné procesy síce spomaľujú, ale natrvalo im nemôžu zabrániť. Riešenie je také, že sa drevo napúšťa tmavými ochrannými látkami (moridlami). Z tohto princípu treba vychádzať aj pri architektonickom dotváraní celkového vzhľadu objektu.

Slnko, atmosférické zrážky, prúdenie vzduchu a zmeny teploty vzduchu najviac ohrozujú čerstvo opracované drevo s vyšším obsahom vlhkosti ako zodpovedá rovnovážnemu stavu v daných podmienkach. Čerstvo spracované drevo veľmi často vykazujú vyššiu vlhkosť, a preto je na atmosférické vplyvy mimoriadne citlivé. Ak sa takému drevu nevenuje dostatočná starostlivosť, drevo rýchle hnedne a osivie, tvoria sa na ňom hrubé vysušené trhliny a mení sa jeho tvar. Základom zachovania kvality je pozvoľné vysúšanie a ochrana pred priamym slnkom. Ochrana je tým dôležitejšia, čím vyššia je vlhkosť spracúvaného dreva. Do stavby možno drevo zabudovať iba potom, keď nadobudne vlhkosť, ktorá v priemere zodpovedá rovnovážnemu stavu v danom prostredí. Výnimkou môžu byť dobre vetrané expozície napr. krovy.

Pre expozície, kde nemožno vylúčiť priamy styk s dažďovou vodou je riešenie, ktoré zaistí odvod vody smerom od konštrukcie.

Nepriedušné zakrytie dreva fóliou alebo asfaltovým povlakom na dlhší čas nie je vhodné, pretože pod nimi sa môže vytvoriť prostredie s vysokou relatívnou vlhkosťou vzduchu, čím sa vytvárajú vhodné podmienky pre rozvoj plesní a húb. Na intenzívne zaplesnenie dreva postačí pri vhodnej teplote už niekoľko dní. Uskladnené drevo treba tak zakryť, aby sa zachovalo voľné prúdenie vzduchu okolo všetkých jednotlivých prvkov.

Degradačnými činiteľmi je najviac postihnutá povrchová vrstva dreva. Keďže proti poveternostným vplyvom nepoznáme ešte nijaké ochranné prostriedky na drevo, odporúča sa voliť také konštrukčné riešenie, ktoré umožní občas odstrániť degradovanú povrchovú vrstvu, napr. obrúsením alebo ohobľovaním. Ide o drevené obklady fasád, ktoré by sa prípadne mohli ľahko vymeniť.

Iným spôsobom riešenia je plastické vybrúsenie povrchu dreva oceľovými kefami na spôsob starého, povrchovo-rozrušeného dreva a následná hlboká chemická ochrana s primorením na spôsob starého dreva. Takáto úprava je esteticky pútavá a trvanlivá.